Po celom svete kultúry strácajú svoje jazyky, svoj hlas a priestory, v ktorých žijú. UC-CIPO Existuje preto, aby to zvrátila: aby rozpoznala každú kultúru, ochránila jej identitu a dala jej trvalé miesto, ktoré hranice a čas nemôžu vziať.
Krátka verzia, pre každého, kto chce pochopiť, prečo je to dôležité.
Peniaze zostávajú na vrchole. Verejné a súkromné kultúrne financovanie smeruje prevažne do veľkých inštitúcií vo veľkých mestách, nie do komunít. Tento vzorec pretrváva už štyridsať rokov.
Financovanie odchádza od výrobcov. Viac z týchto peňazí teraz prechádza cez ekonomiku, univerzity a výskum, namiesto toho, aby sa dostali k ľuďom, ktorí skutočne vytvárajú a nosia túto kultúru.
Miestne správy umierajú. Samotné Spojené štáty prišli o približne 3 500 novín a zhruba 50 miliónov ľudí má v súčasnosti málo alebo žiadne miestne správy.
Nezávislé médiá sú pod tlakom všade. Sloboda tlače je na najnižšej úrovni za posledných dvadsaťpäť rokov, klesá vo všetkých regiónoch sveta, nielen na Západe.
Komunitné priestory sa zatvárajú. Miestne kluby a kultúrne priestory zatvárajú svoje dvere, zatiaľ čo najväčší hráči hlásia rekordné príjmy.
Komunity si budujú vlastné. Komunity reagujú tým, že vytvárajú vlastné médiá, ktoré vlastnia oni, a funguje to. Presne United Cultures toto sa buduje.
Nie je to vzdialené riziko. Deje sa to teraz, v každom regióne, merané a zdokumentované.
Kultúry nezapadajú do moderných hraníc a nekončia, keď sa hranica pohne. Kultúra vytlačená zo svojej vlasti je stále tou istou kultúrou.
Jedna kultúra môže žiť naprieč mnohými krajinami a regiónmi naraz. UC-CIPO Zaregistruje sa raz, prepojená s každým miestom, kde jej ľudia žijú, nie rozdelená čiarami na mape.
Ríše vznikajú a padajú a hranice sa prekresľujú. Registrovaná kultúra si zachováva svoju identitu a trvalý záznam bez ohľadu na to, ktorý štát teraz spravuje jej územie.
Keď je komunita rozptýlená konfliktom alebo migráciou, jej členovia zostávajú nositeľmi kultúry. Vysídlenie nevymaže príslušnosť a UC-CIPO uznáva kultúru všade, kde sú jej ľudia.
Krajina nie je kultúra. Jedna krajina môže mať desiatky či stovky odlišných kultúr a mnohé z nich nikto neuznáva.
Krajiny ako India, Nigéria, Indonézia a Papua-Nová Guinea majú stovky kultúr a jazykov. Každá z nich má plnú identitu, ktorú stojí za to chrániť.
Subnárodné, regionálne, pôvodné, menšinové a diaspórne kultúry majú rovnaké postavenie v UC-CIPO. Kultúra nemusí byť veľká alebo mocná, aby bola uznaná.
Kultúra sa môže registrovať UC-CIPO prostredníctvom svojej vlastnej komunity, nielen cez vládu. Komunita vlastní svoju kultúru; ministerstvo môže schváliť, ale nevlastní ju.
Tam, kde je nebezpečenstvo najväčšie, je ochrana na prvom mieste.
Kultúry, ktorých jazyk je vážne ohrozený alebo ktorým hovorí len malý počet starších, dostávajú prioritnú podporu na registráciu a zaznamenávanie svojho dedičstva skôr, než sa stratí.
Uprednostňujú sa komunity vytrhnuté vojnou alebo nútenou migráciou, aby sa identita zachovala aj vtedy, keď domovina nemôže byť.
Po registrácii sú prvky kultúry ukotvené na UC Chain: trvalom zázname, ktorý nemožno meniť ani vymazať, aj keď sa komunita rozptýli.
